Skryté klenoty Korčuly

Chorváti si na Korčule cenia aj iné veci ako turisti. Na jednom konci ostrova, v Lumbarde, ktorú rodiny s malými deťmi vyhľadávajú pre jej dlhú pieskovú pláž, býva v starobylom kamennom dome vážený Stipe Nobilo. Má 80 rokov a podľa odborníkov je posledným veľkým chorvátskym maliarom.

„Považujú ma za renesančného človeka. Žijem obklopený knihami a počúvam vážnu hudbu, najmä Bacha, Beethovena, Brucknera a Brahmsa, ale hlavne každý deň pracujem,“ objasňuje s úsmevom výtvarník a ponúkne čašu vlastného bieleho vína Grk. „Na mojich obrazoch je len to, čo mám tu i tu,“ dodáva a dlaň si pritom položí najskôr na srdce a potom prstom ukáže na čelo.

Maľuje výhradne krajinu, Dalmáciu, a jeho pestrofarebné žiarivé obrazy sú veľmi žiadané, dokonca nimi občas obdarujú aj štátne návštevy. „Chorváti žijúci v zahraničí o nich tvrdia, že sú to portály, ktorými sa môžu hocikedy presunúť domov. My, ktorí sme ostali, žijeme život z Nobilových obrazov. Užívame si najmä pokoj a slnečný jas, ktoré náš ostrov vyžaruje,“ hovorí Ante Šestanović z Infocentra v Lumbarde. Ľudia si na Nobilovi vážia aj to, že sa vrátil z hlavného mesta Záhreb do rodnej obce. Pri dome má vinicu s tritisíc koreňmi a vlastní aj 150 olivovníkov. Dorába si vlastné víno i olej, chodí pravidelne loviť ryby a hovorí, že ktokoľvek chce, môže ho navštíviť.

Kým Stipe Nobilo pretavil esprit Dalmácie do obrazov, spevák a skladateľ Oliver Dragojević ho preniesol do hudby. Nik mu tu nepovie inak ako Oliver a jeho piesne pozná vskutku každý. Galeb i ja, Cesarica, Oprosti mi, pape, Kad mi dođeš ti, Moj lipi anđele, Tko sam ja da ti sudim... To je len výber z najslávnejších. Mimochodom, naspieval aj titulnú pieseň k seriálu Horúci vietor – A sad adio, ktorý bol populárny aj v bývalom Československu. O Dragojevićovi sa píše, že je to najväčší muzikant Chorvátska všetkých čias. Jeho náhly skon v roku 2018 rezonoval celou krajinou. Z pohrebu sa stala národná procesia a truhlu s telom hudobníka sprevádzalo od nemocnice v Splite, kde zomrel, až do Vela Luky, na opačnom konci ostrova Korčula, kde žil každé leto, vyše 10-tisíc ľudí. Mnohí dokonca na vlastných lodiach. Oliver je pochovaný v nenápadnom hrobe a na výročie jeho skonu 29. júla sa koná každoročne vo Vela Luke spomienkový koncert. Chodí naň okolo 40-tisíc ľudí. Na celom ostrove sa vtedy nedá zohnať jediná voľná posteľ a miestni žartujú, že sa prenajímajú na spanie aj hojdacie siete a trávniky.
Lastovo: ostrov hviezd

Tak ako každé z dalmátskych súostroví, jedinečné je aj lastovské. Ostrov Lastovo bol za čias Juhoslávie pre strategickú polohu vojenskou základňou a nebol prístupný cudzincom. Vraj tu bývalo dvetisíc až tritisíc vojakov. Dnes ich je okolo dvadsať. „Obyvateľov ostrova je oficiálne 748, ale reálne tu žije iba okolo 500 ľudí,“ hovorí Diana Magdić z turistického centra. Ostrov je menej navštevovaný ako známejší Vis, Korčula či Hvar, ale jeho zátoky, pláže, útesy, prístavy či malé ostrovčeky smelo konkurujú aj tým najčarovnejším a najpopulárnejším kútom Dalmácie.

Ostrov ťažil zo svojej polohy aj v dávnej minulosti. Bol vždy priďaleko na to, aby ho niekto dobyl a osídlil, preto sa s jeho obyvateľmi radšej dohodol. Aj mocná Dubrovnícka republika prijala pravidlá Lastovčanov a ešte v roku 1310 im zaručila nezávislosť. A keďže na druhú stranu Jadranu – do Talianska – je to len sto míľ, čulo sa tu obchodovalo. Bolo to výhodné pre všetkých a Lastovo zbohatlo. Kedysi tu mali dokonca viac zlatníckych obchodov ako v samotnom Dubrovníku.

Dnes je celé súostrovie chráneným prírodným parkom. Pozoruhodné je, že hlavný ostrov je druhý najviac zalesnený zo všetkých ostrovov v Chorvátsku. Naučili sa to využívať aj návštevníci, keď sa počas letných dní radi prechádzajú po cestičkách v príjemnom tieni stromov. „Inde to nemáte. Na Lastove býva v lesoch aj o desať stupňov menej ako na slnku. Nuž a najlepšie kúpanie býva aj tak až večer,“ uvažuje Diana Magdić. Napokon, prečo sa pripekať na pláži či vylihovať v apartmáne, keď sa môžete kochať prírodou Lastova?

Tá je vskutku unikátna. Žije tam mnoho endemických druhov živočíchov i rastlín. Známy je napríklad vtáčik kinja, ktorý škrieka ako plačúce malé dieťa, či ryba kovač, ktorej chrbtová plutva pripomína ostne a zdobí aj logo parku. Symbolom celého Lastova je však starobylý fumar – komín. Osobité komíny bizarných tvarov nemali domy zdobiť, ich úlohou bolo odvádzať dym z komína tak, aby nerušil susedov. Nuž, na malom ostrove každý každého potrebuje, a tak sa oplatí byť zadobre najmä so susedom. Tradícia originálnych komínov je stará najmenej 400 rokov.

Ďalším zo staviteľských divov ostrova je maják Struga, ktorý postavili za Rakúsko-Uhorska v roku 1839. Je druhým najstarším na Jadrane a donedávna sa v ňom dalo aj ubytovať. Súčasťou Rakúsko-Uhorska bolo Lastovo až do jeho rozpadu v roku 1918.

Lastovo však neláka len na jedinečné more, históriu a prírodu počas slnečných dní. Jeho ďalším lákadlom, ktoré inde nenájdete, je nočná obloha. Nebo býva husto obsypané hviezdami, až máte pocit, že si na ne môžete siahnuť. „Svetelný smog na Lastove patrí medzi najmenšie v Európe. Čoraz viac ľudí sem preto chodí aj kvôli pozorovaniu nočnej oblohy a počúvaniu príbehov o hviezdach a planétach. Je zaujímavé, ako ľudí bez rozdielu veku nočné nebo fascinuje, a je pritom jedno, či organizujeme pozorovanie pre desať ľudí alebo pre 200,“ dodáva Diana Magdić.

Býva to kúzelný zážitok. Všade hustá čierna tma, že si nevidíte na vlastný nos, a nad hlavou okno do inej dimenzie. Také sú klenoty Dalmácie.
Vyskúšali sme najrýchlejšiu a najlacnejšiu cestu

Naša rada? Kombinujte lietadlo, auto, loď. Ak máte šťastie, letenku do Splitu či Dubrovníka kúpite za dvadsať eur! Odtiaľ môžete pokračovať autobusom či autom. My sme zvolili cestu cez Dubrovník. Požičovní áut je rovno pred východom z letiska pol stovky. Nové auto si prenajmete aj za menej ako 50-60 eur na deň. Auto si rezervujte dopredu, aby ste ušetrili čas a nervy. O prenájom je totiž obrovský záujem.

Naša trasa: Dubrovník– Mali Ston – Ston – Orebić – (trajekt) – Dominče – Korčula – Lumbarda – Blato – Vela Luka – (trajekt) – Ubli – Lastovo a späť. Za päť dní sme najazdili 451 kilometrov, 50-litrovú nádrž sme tankovali len pred vrátením auta. Benzín stál 1,41 €/l, nafta 1,69 €/l. Požičanie auta mimo sezóny vyšlo na 146,60 €.

Cestovanie lietadlom umožní ušetriť aj za diaľničné poplatky. Z Dubrovníka na Pelješac nevedie diaľnica, ale iba Jadranská magistrála a za tú sa neplatí. Ak pocestujete autom už zo Slovenska, mýto sa platí stále rovnako – na výjazdoch. Chorváti síce plánovali prejsť od tohto leta na elektronické diaľničné známky, ale nový systém nestihli sprevádzkovať.

Komu sa zdá, že po zavedení eura stúpli ceny, nemýli sa. Chorváti však upozorňujú na to, že rast cien dvíha aj inflácia, a to vo všetkých krajinách Európy. „Koľko stál na Slovensku obed, pivo v reštaurácii či maslo alebo čokoláda v obchode pred rokom?“ kontrujú protiotázkou. Ceny potravín sú ako u nás. Chlieb kúpite od 0,99 €, maslo, 250 gramov‚ stojí okolo 2,99 €, 1 kilogram banánov stojí 1,44 €. Za 10 vajec zaplatíte 2,45 až 3,35 €, za 100 gramov šunky 2,65 až 3,19 €, ale liter olivového oleja kúpite už od 10,59 €.

Účet za obed či večeru v dobrej reštaurácii pri mori sa môže veľmi líšiť, preto odporúčame vopred si pozrieť ceny v jedálnom lístku. Čevapi vyjdú na 13,50 €, biftek na 25 až 30 €, rizoto s morskými plodmi sa predáva za 20 €, cestoviny od 12 €, 1 kilogram čerstvej bielej ryby v reštaurácii za 60 až 70 €, ale orada (pražma) vyjde celá na 20 €. Za jedlá pre deti zaplatíte od 7-8 €, cena za palacinky býva od 5 € a za lávový koláčik od 7 €.
JAKUB PROKEŠ

Izvor: https://plus7dni.pluska.sk/zazracny-svet/dalmacia-jadran-chorvatsko-krasy-marco-polo-peljesac-korcula/2